Basnicky.sk

Bol raz jeden deň,
o ktorom písať vám chcem.
Ten deň bol príliš dlhý,
aby sme kreslili len kruhy.:0)
V tento deň,bola som doma,
a ani neviem či som bola sama.
Bol tam niekto so mnou?
alebo to pôsobilo len tým dojmom?
keď som tam tak sedela,
a nič užitočné som nerobila,
kukala som len telku,
nejaký seriál,čo mal blbú znelku.
Tak som tam len sedela,
na nič nemyslela,
zazvonil mi mobil,
ktorý sa mi pred tým zlomil,
zdvihla som a:,,Prosim?"
niekto povedal že .,,Už musím!"
ja som sa spytala ,že kto tam je.
Dotyčný sa ohlásil a zastonal:,,Zle je!"
Potom sa ozvalo len pípanie,
no počula som aj niečije ziapanie.
Niekto volal o pomoc,
no nemala som moc,
aby som mu poskytla dopomoc.
Srašne ma bolela hlava,
veď toto sa mi nikdy nestáva.
musela som užiť liek,
no ten mi nevyvodil žiadny smiech.
Ten pocit neskončil,
stále ma len dusil.
Niekto volal o pomoc,
vtedy som mala strašne dlhú noc.
vôbec som nespala,
ani raz som nezadriemala.
Na druhý deň ráno,
bolo všetko iné,
to ,čo sa včera stalo,
bolo mi už divné.
Všetko to pominulo
a ja dodnes neviem,
čo to bolo.